-
Adabiyot. Adabiyotshunoslik. Xalq og‘zaki ijodiyoti
-
Adabiyot. Adabiyotshunoslik. Xalq og‘zaki ijodiyoti
-
Adabiyot. Adabiyotshunoslik. Xalq og‘zaki ijodiyoti
-
Adabiyot. Adabiyotshunoslik. Xalq og‘zaki ijodiyoti
-
-
-
-
Adabiyot. Adabiyotshunoslik. Xalq og‘zaki ijodiyoti
-
-
-
-
Adabiyot. Adabiyotshunoslik. Xalq og‘zaki ijodiyoti
-
-
-
Adabiyot. Adabiyotshunoslik. Xalq og‘zaki ijodiyoti
-
Adabiyot. Adabiyotshunoslik. Xalq og‘zaki ijodiyoti
-
Қақнус: Фаридиддин Аттор қиссаси
Алиьиер Навоий ҳазратлари бутун дунёда ҳурматэътибор қозонган улуғ шахс Фаридиддин Атторга таъриф берар экан, у ўт ичида тугилиб, илоҳий ишқни ёниб куйлаш шавқидан олов чиқариб, атрофга аланга таратадиган ва ўзи ҳам шу чўғга қўшилиб ёниб кетадиган афсонавий қақнус қушига монанд умргузаронлик қилганини таъкидлаган. Қўлингиздаги ушбу китобда ёзувчи ул ҳазратнинг қақнус мисол умргузаронлигини ёшлик йилларидан умрининг охиригача кўрсатиб беришга ҳаракат қилган. Бунда у, албатта, энг аввало, қаҳрамони асарларига, сўнгра Абдураҳмон Жомий, Алишер Навоий ва бошқа улуғларнинг таъриф-тавсифларига таяниб иш кўрган.
-
Gone Girl Gillian Flynn
*What are you thinking, Amy? The question I've asked most often during our marriage, if not out loud, if not to the person who could answer. I suppose these questions stormcloud over every marriage: What are you thinking? How are you feeling? Who are you? What have we done to each other? What will we do?'* Just how well can you ever know the person you love? This is the question that Nick Dunne must ask himself on the morning of his fifth wedding anniversary, when his wife Amy suddenly disappears. The police immediately suspect Nick. Amy's friends reveal that she was afraid of him, that she kept secrets from him. He swears it isn't true. A police examination of his computer shows strange searches. He says they aren't his. And then there are the persistent calls on his mobile phone. So what really did happen to Nick's beautiful wife? And what was in that half-wrapped box left so casually on their marital bed? In this novel, marriage truly is the art of war. .
-
Faqat ahmoqlargina sakkiz soat uxlaydi
Muvaffaqiyatli insonlar kam uxlamaydilar, kam uxlagan insonlar omadga erishadi.Kendinning yuziga kutilmagan tarsaki kelib tushganida quyoshning chiqishiga hali bir soat bor edi. Jin chalgandek yotogʻidan sapchib turdi.
-
The Palace of Illusion
This book is a work of fiction. Names, characters, businesses, organizations, places, events, and incidents either are the product of the author’s imagination or are used fictitiously. Any resemblance to actual persons, living or dead, events, or locales is entirely coincidental.
-
Қиз узатиб борганда
Мақсуд Қориевнинг қиссалари кенг китобхонлар оммасига яхши таниш. Унинг бу китобида йигирманчи йиллар воқеаларини акс еттирган янги лирик-саргузашт қиссаси хамда кейинги пайтда ёзилган ҳикоялари жамланган.
-
Аму (роман)
Аму тўлқинида дўстлик гулчамбарлари қалқиб-қалқиб оқади. Тотув қўшнилик рамзи бўлмиш бу манзарани икки соҳилдан туриб томоша қилаётганлар қалбидаги олий ҳиссиёт ундан ҳам гўзал. Бизнинг ҳаёжонли, серташвиш давримизда одамлар кўнглидаги бундай илҳомбахш туйғу айниқса азиздир. Зеро, у ўз-ўзидан пайдо бўлган эмас, унинг узоқ, сермашаққат тарихи, ўз қаҳрамонлари, қурбонлари бор.
-
Ишқ гавҳари
Ҳофиз Шерозий нафақат Шарқ, балки жаҳои сўз санъатининг забардает намояндаларидан ҳисобланади.
-
Time Stops At Shamli And Other Stories
Ruskin Bond was born in Kasauli in 1934. He has written several novels, short stories and books for children in the course of a long writing career. The Room on the Roof (also published by Penguin), written when the author was only 17, won the John Llewellyn Rhys Memorial Prize in 1957.
-
Ҳеч қачон йиғлама
Азамат Қоржововнинг ушбу қиссасида саргузашт, детектив ва ишқий жанрларга хос хусусиятлар ўз аксини топган.
-
Əзийз адамлар
Шайыр бул топламда адамлар арасындағы моральлик қатнасларды лирика қатарлары менен баян етеди. Ананың пәк муҳаббатын жырлайды.
-
Лолазор
Лолазор романи поёнига етаётган аср ўзбек адабиётининг жиддий ҳодисаси бўлиб, у миллий романчилигимиз тараққиётида муҳим босқич ҳисобланади.
-
Ҳаёт тилсими: З-жилд
Бу жилдга «Ўғлим, қизим, сенга айтаман», «Яшаш тилсими» китобининг айрим боблари, «Келин бўлиш илми», «К ёв бўлиш илми», «Қайнона бўлиш илми», «Оға-инилик илми», «Мураббийлик илми», «Сўз сеҳри» рисолалари жамланди.
-
Ҳазрати Хизр изидан
Таниқли адиб Исажон Султгоннниг ‘’Ҳазрати Хизр изидан қиссаси юртимизнинг турли-туман қишлоқларида яшаётган кишиларнинг афсонавий зот ҳақидаги тушунчаларидан, Хизр кимлигини уз ҳолича англаб етган бир инсон такдиридан ҳикоя қилади.
-
От кишнаган оқшом
Тоғай Мурод қиссалари соф миллий ўзбек қиссалари. Тоғай Мурод қиссаларида тасвирланган одамларга бошқа халқ либосини кийдирсангиз ҳам ўзбеклиги билиниб туради. Уларнинг хулқ-атвори ҳам бошқа халққа асло ўхшамайди.
-
THE THREE MUSKETEERS
In which it is proved that, notwithstanding their names' ending in OS and IS, the heroes of the story whi we are about to have the honor to relate to our readers have nothing mythological about them. A short time ago, while making researes in the Royal Library for my History of Louis XIV, I stumbled by ance upon the Memoirs of M. d'Artagnan, printed-- as were most of the works of that period, in whi authors could not tell the truth without the risk of a residence, more or less long, in the Bastille--at Amsterdam, by Pierre Rouge. e title aracted me; I took them home with me, with the permission of the guardian, and devoured them. It is not my intention here to enter into an analysis of this curious work; and I shall satisfy myself with referring su of my readers as appreciate the pictures of the period to its pages. ey will therein find portraits penciled by the hand of a master; and although these squibs may be, for the most part, traced upon the doors of barras and the walls of cabarets, they will not find the likenesses of Louis XIII, Anne of Austria, Rielieu, Mazarin, and the courtiers of the period, less faithful than in the history of M. Anquetil.
-
Танланган асарлар. 1-жилд: шеърлар
«Шеър шоирнинг юраги етиб, ақли етмаган нуқталардан бошланади», деган эди шоир Матназар Абдулҳаким суҳбатлардап бирида. Устоз шоир ҳар бир шеърда юрак ета олган. Дарднинг мукаммал бадиий қиёфасини яратди.